Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z Kanady. Spolu s Igorom, Peťom a Norom sme tam zažili úžasnú lyžovačku. S Igorom a Peťom sme prileteli do Vancouveru, kde sme strávili jeden deň a večer sme sa presunuli ku kamošovi na Whistler. Býva na exkluzívnom mieste, jednom z najlepších na Whistleri a robí tu správcu jednej nehnuteľnosti. Momentálne je to opustené mesto, kde nikto nebýva iba on sám. Feri je super chlapík a tešil som sa, že sa stretneme. Igora a Peťa ubytoval na hoteli hneď pri jazere a ja som šiel spať k nemu do vedľajšiemu domu.

Nasledujúci deň sme si užívali lyžovačku na Whistleri. Ďalší deň sme mali v pláne tiež lyžovať, ale ráno sme videli, že to nebude až také super, lebo sa pomerne oteplilo a celý deň pršalo. Musel som operatívne zmeniť plán a namiesto lyžovania na Whistleri som rozhodol, že sa presunieme do Kelowny, kde sme chceli aj tak vyzdvihnúť Nora. Spolu sme vycestovali do ďalšieho lyžiarskeho strediska vzdialeného cca 500 km od Vancoveru, ktorý sa volá Apex.

Lyžovačka nemala chybu, bolo krásne počasie. Pretože čerstvého snehu tu je veľa, rozlyžovávali sme sa na zjazdovkách. Napriek tomu sú tu podmienky super a už neskôr sa púšťame aj do čiernych zjazdoviek plných bubnov. Večer sa presúvame do dedinky Rossland, kde máme v pláne nasledujúce 2 dni lyžovať catskiing. Catskiing je lyžovanie, kde Vás na kopec vozí prerobený ratrak. Tu sa dozvedáme, že podmienky nie sú úplne vhodné, pretože sa veľmi výrazne oteplilo. Napriek tomu sme sa rozhodli, že keď už sme tu, tak to pôjdeme vyskúšať.

Ráno sme sa stretli, prebehli sme lavínove školenie, zoznámili sme sa s touto novou aktivitou a presunuli sme sa autom k ratraku, ktorý nás vozil celý deň. Lyžovanie nemalo chybu, akurát ten sneh už nebol taký, na ktorý sme do Kanady prišli. Na severných svahoch bolo lyžovanie dobré, ale akonáhle sme sa dostali na inú expozíciu – juh, západ a východ, tak už to až také dobré nebolo, ale povedal by som, že na slovenské pomery sme si veľmi dobre zalyžovali.

Rozhodli sme sa, že v týchto podmienkach to nemá zmysel a namiesto toho ja s Igorom sme sa vybrali do miestneho strediska Red mountain, kde sme si do sýtosti zajazdili. Noro si potom zobral 1 deň voľno a Peťo, kedže sa necítil dobre už na catskiingu, tiež využil tento deň na zotavenie.

Hneď potom sme sa presunuli do oblasti Gothics, kvôli ktorému sme tu vlastne prišli. V Gothics sme mali v pláne prežiť 4 dni heliskiingom. Už prvý deň nasvedčovalo, že nás čaká super lyžovačka. Prvé jazdy nemali chybu, akurát bolo oblačno. Prašan bol po kolená, stále dobrý sneh. Od rána do večera sme lyžovali a užívali sme si presne to, kvôli čomu sa chodí do Kanady.

Napriek tomu, že už je koniec marca, podmienky v Kanade sú stále výborne. Noro je na heliskiingu prvýkrát a od prvej chvíle bol v úplnom úžase a vychutnával si to. Kedže jazdil pomerne divoko, pri páde si natiahol koleno, ale naštastie to nebolo nič vážne a nasledovné dni mohol pokračovať ďalej.

Posledný deň heliskiingu sme sa ráno zobudili a okolo chaty bola všade hmla a už to vyzeralo tak, že možno bude problém sa dostať hore. Ja som stále dúfal, že hmla sa rozíde. Mal som pravdu, hmla sa rozplynula a cesta vrtuľníkom nemala chybu. Konečne po tých dňoch sme mali krásne výhľady do okolia. Vystúpili sme na zjazde, ktorý sa volá Morning glory. Posledný deň bol krásny a takto nádherne sme ukončili pobyt v Kanade.

Nakoniec sme sa presunuli do Vancouveru, kde sme navštívili známeho cukrára Thomasa Hassa, ktorý je celosvetovo známy cukrár. Každý jeho koláč pretvára do umeleckého diela. Pomotali sme sa po meste a potom sme šli na letisko, kde sme sa rozlúčili s Norom a vybrali sa domov.

Lyžovanie bolo úžasné a som rád, že chalani odchádzali na Slovensko vysmiatí.

Teším sa na ďalšie spoločné lyžovačky.

Miki Knižka, horský vodca UIAGM