V Kanade sú tento rok vynikajúce podmienky, aj keď sa posledný týžden výrazne oteplilo.

S Matúšom, Mirkou a Paličom sme sa stretli v Revelstoku v nedeľu ráno. Do Vancouveru prileteli v sobotu, požičali si auto a unavení po lete šoférovali ešte 600 km do Revelstoku. V nedeľu som sa dozvedel, že Palič si doniesol z domu vírus “Anička” a nebude môct ísť s nami na túru. Je mi ho ľúto, ale nedá sa nič robiť.

Prvý deň sme vyrazili smer Rogers Pass. V informačnom centre, kde sa musia všetci skialpinisti zastaviť pre povolenie, sme sa dozvedeli, ktorá oblasť je otvorená. Kedže cez Rogers Pass prechádza hlavná cesta, ktorá spája západ a východ Kanady a často tu padajú lavíny, je táto oblasť pod neustálou kontrolou. Lavínoví špecialisti používajú armádu na odstrelovanie lavín a v tom čase nesmie byť nikto v teréne. Práve kvôli tomu sa skialpinisti musia zastaviť v info centre pre povolenie. V ten deň sme vyrazili na McGill Shoulder. Je to super oblasť, kde sa dajú nájsť lajny takmer v každom počasí. Stopa vedie po hrebeni a je pomerne technicky náročná. Ukazuje sa však, že pre Matúša a Mirku to nie je žiadny problém. Teším sa, pretože už na prvý pohľad tuším, že sú to výborní a skúsení lyžiari. Pri zjazde dole stretávame Slovenku, s ktorou máme spoločného kamoša, môjho kolegu Kura a tak sa celkom na tom bavíme. Podmienky sú super a prašan je až po kolená. Mirka a Matúš si lyžovanie do sýtosti užívajú. Po natočení videa, pokračujeme takmer bez prestávky až dole.

V pondelok sa k nám už pridáva narýchlo vyliečený Palič a jeho kamoš Jirka, ktorý momentálne pracuje v Revy. Našim cieľom je Loop Brook (sú tam výborné terény nachádzajúce sa pod obrovskými stenami Mt. Bony). Sneh je ešte stále celkom dobrý, ale po ceste dole sa výrazne mení. Spomínané oteplenie Igor, ktoré hlásila predpoveď počasia, sa naplňuje a sneh sa mení na vatu.

V utorok ráno sa dozvedáme, že vírus “Anička” preskočil na ďalšieho účastníka Matúša. Palič sa tiež necíti najlepšie a tak si Mirka dáva deň voľna.

V stredu je teplota nad nulou až do výšky 2000 metrov. Matúš ostáva v posteli a my sa vydávame do Ursus trees. Viem, že to dnes nebude, kvôli čomu tu prišli, ale nič sa nedá robiť, počasie je posledné roky nevyspytateľné aj tu v Kanade. Nanešťastie prvé výrazne oteplenie prišlo práve teraz. Cestou hore vidím, že takmer všade na južných svahoch je krusta a tak rozmýšľam, ako budeme lyžovať dole. Viditeľnosť nie je najlepšia, chvíľami sneží, inak je difúzne svetlo. Rozhodol som sa, že pôjdeme dole východným svahom, čo sa ukázalo ako dobré rozhodnutie. Nebol tam prašan, iba mokrý sneh, v ktorom sa nakoniec dalo celkom dobre zalyžovať. Veľmi ma to mrzí, pretože viem, aké lyžovačky by tu mohli Mirka a Palič zažiť.

Štvrtok bol náš posledný deň a ja som pevne dúfal, že nám počasie umožní dostať sa vyššie. Rozhodol som sa, že pôjdeme na Little Sifton, pretože si myslím, že po stredajšom snežení (10-15 cm) by tu mohli byť najlepšie podmienky, kedže zjazd je v severnej expozícii. Počas výstupu na Grizzly Shoulder zažívame slniečko a kedže svieti priamo na nás, je neskutočné teplo. Po chvíľke sa však natiahne hmla a nie je vidno na krok. Ja však stále verím v dobrú viditeľnosť, pretože sem-tam je vidno oblohu. Na vrchu hrebeňa si dáme obed a púšťame sa do hmly na ľadovec. Bol som tu veľakrát a tak si trúfam ísť aj za hmly. Takmer pred výstupom do sedla, ktoré je vo výške cca 2600 metrov, sa nám naskytnú výhľady, pre ktoré sa oplatí žiť. Práve kvôli týmto momentom žijem a sprevádzam ľudí po horách a hlavne keď vidím, ako si to užívajú a vytešujú sa. Prvá myšlienka, ktorá ma napadne je “škoda, že tu nie je Matúš, mrzí ma, že nemohol s nami zažiť túto nádheru”. Vystúpime na Little Sifton a cestou dole si užívame lyžovačku v prašane. Nie je ho veľa, ale lyžovačka stojí za to. Cítime sa parádne a užívame si nádherné výhľady na kopce oproti nám – Mt. McDonald and Mt Sir Donald.

Som rád, že som mal možnosť spoznať týchto úžasných ľudí a ukázať im tak nádherne miesta. Trojica tu ostáva ešte viac ako týžden, tak verím, že budú máť možnosť si užiť prašanovú lyžovačku kvôli, ktorej tu prišli.

Ja dnes odchádzam na týždňový Heliskiing do Kanady.

Teším sa na ďalšie spoločné túry.

Miki Knižka, horský vodca

Video bolo natočené v Kanade v oblasti Monashees 26.februára 2015.

Heliskiing v Kanade v marci a v apríly ma veľmi veľa výhod.

Cena je podstatne nižšia ako v hlavnej sezóne, sú už dlhšie dni a teploty sú miernejšie. Dni sú dlhšie a vy si môžte v jeden deň pri slnečnom počasí vychutnať na južnej strane firn a na severnej strane prašan.